reklama

Čierna a Biela

O tom ako dospievame a čas nezmyselne letí...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Ako malé sme sedávali u babky na záhrade. Z krabice sme vyberali povystrihované papierové bábiky, ktoré sme obliekali do tak isto papierových šiat. Pamätáte si na ne? Pri tom sme sa napchávali šťavnatými čerešňami, utrhnutými priamo zo stromu. Čerstvými a voňavými. Večer sme čakali, čo našich desať bratrancov a sesterníc zaspí. Aby sme mohli do rána preberať naše dievčenské trápenia. V tie noci sme sa tajne vkrádali do komore a vyjadali babkine dobroty. A smiali sme sa...

...Ona mala štrnásť, ja trinásť. Ona mala prsia, ja iba malé lentilky. Keď sme prišli na prázdniny, okolo nej sa všetci chlapci z dediny točili, mňa si nikto nevšimol. Pomaly na mňa zabudla. Sama som sedávala na gauči pred televízorom a pozerala som Divokého Anjela. Snívala som o tom, že aj ja si najdem Iva, ktorý ľúbi Milagros. No ona ma predbehla. Našla ho skorej...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

...Naše cesty sa pomaly rozchádzali. Ona odišla na strednú a zažila nové pohľady na svet. Ja som bola pre ňu iba decko, ktoré sa ničomu nerozumie, ktoré sníva, ktoré nechápe jej konania. Utekala z domu, fajčila...puberta s ňou trieskala ostošesť. Za to ja som sa stávala miláčikom rodiny. Cieľavedomá, rozumná, s dobrými známkami...tým som sa od nej vzďaľovala ešte viac. Bolo mi za ňou smutno. Chýbali mi naše nekonečné rozhovory. Chýbal mi človek, ktorého som celé detstvo obdivovala a brala ako staršiu sestru...

...Dni plynuli, my sme rástli, dospievali. Ona zmaturovala, a teraz vie, čo prežívam. Zavolala mi, že mi drží palce. Dokonca sa ozvala aj potom. Že ako som to spravila. Aj keď vedela, že som to zvládla...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

...V piatok prišla ku nám. Aj s jej chalanom. Vraj čo robím jedenásteho októbra?. No čo by? Hlúpa otázka. Nevedela som čo povedať...

"Jedenásteho októbra sa s Jankom berieme. A bola by som rada, keby si bola hlavnou družičkou. Veď vieš, ako sme si to plánovali. U nás v kôlni. Za domom", povedala s úsmevom na perách, so slzami v očiach. Všimla som si, ako stíska ruku jej lásky.

Ostala som v šoku. Zmohla som sa len na suché "Gratulujem", no v zápätí som sa neudržala a musela som ju objať. Plakali sme spolu. Tento raz nie preto, že sme dostali päťku, ani preto, že nás naši nechápu. Ale od dojatia.

...Tak moja sesternica sa bude vydávať. Tá, čo si obliekala chlapčenské nohavice, bojkotovala proti česaniu sa, a obracala očami, keď som si nanášala ovocný lesk na pery, čo som si kúpila za narodeninové peniaze. Tá, čo išla na kolotočoch na horskú dráhu, zatiaľ čo ja som si radšej kúpila od komediantov náušnice a sladkú cukrovú vatu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Myslela som si, že som o ňu prišla. Že sa na mňa vykašlala. No pred pár dňami som ju pochopila. Časom ľudia od nás odchádzajú, strácajú sa. No ak nás milujú, a záleží im na nás, v ich dôležitých životých chvíľach túžia po našej bezprostrednej blízkosti. Čiže nezáleží, či sme s nimi 365 dní v roku. Ale na tom, aby naše aj keď nie časté stretnutia boli plnohodnotné. Ako hovorí naša ekonomikárka: "Nezáleží na kvantite, ale na kvalite". A moja najmilšia sesternica na mňa nezabudla...

Ďakujem Hani...

Ľubica Kanichová

Ľubica Kanichová

Bloger 
  • Počet článkov:  29
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Vysokoškoláčka,ktorá je ešte stále iba dieťaťom. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu