reklama

14 dní ako dospelá

Tie dni, kedy opustím školu som si rátala v každom kalendári, ktorý sa hmýril v mojej blízkosti. Vidina prázdnin a pocitu, že už nikdy nemusím prekročiť prah našej zelenej budovy, kde nás týždeň čo týždeň týrali, bola mojou každodennou spoločníčkou. Ale svet dospelých ma raz - dva zobudil z môjho detského snívania.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (28)

Zmaturovala som. Ešte počas školy som si hľadala nejakú brigádu, nech potom nesedím doma len tak na sucho. A podarilo sa. Musela som byť smiešna, lebo som tam stále behala. Pýtať sa, či je to aktuálne a podobne. Nakoniec ma vzali. Do miestej turisticko-informačnej kancelárie. Vtedy som si myslela, že lepšiu brigádu som si nemohla ani želať. A s porovnaním s minuloročnou, kde som muklovala so sakramentskou dávkou sebazaprenia v Lidli, za mizerný plat....nádhera.

Nastúpila som v pondelok. Šéfka po pár prehodených vetách navrhla tykanie. Príjemne sa o mňa starala. Neskôr prišla moja nová kolegyňa. Tak isto perfektná ženská. Domov, po funuse, som sa vracala plná eufórie. Cítila som sa ako zamilovaná. Už to nebola žiadna podradná práca. Ale ozajstná. Bola som všetkým svätým vďačná za takúto príležitosť. Teda nie na dlho. Veď to by bolo všetko až príliš dokonalé.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Po týždni som začala zisťovať, že moja šéfová patrí medzi ľudí, ktorí si radi dokazujú nadradenosť a svoje vyššie postavenie. Keď prišiel nejaký zákazník, že chce napríklad niečo odfaxovať, nechala ma, nech sa znemožním. Fax som videla prvý raz. A používanie? Tak určite nikto nebol zvedavý na to, že ho obslúžim až po preštudovaní manuálu. Ale nechala ma. A potom prišla ako veľká hrdinka. Záchrankyňa pána zákazníka. Ale brala som to ako jej malichernosť. Nejako som si toho nevšímala. Lenže neskôr sa to stupňovalo.

Mali sme robiť aktualizáciu firiem v meste. (chodím po podnikoch a pýtam sa, či ešte fungujú, ako, kedy, pod čím vedením a tak). Ubehaná som sa po štyroch hodinách dovalila naspäť do kanclu (samozrejme, táto robota ostala na mňa, ako inak). Začínala mi obedovka. Zohriala som si môj obed a pri dojedaní posledného sústa prišla za mnou už vtedy fúria, že mám ísť do mesta znovu aktualizovať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

"Jasné, hneď ako mi skončí obedovka." povedala som jej dojedajúc to posledné sústo.

"Ja som povedala hneď. Nemusíš tu takto sedieť. Za tú dobu už mohlo byť koľko hotového."

"Prečo by som mala ísť robiť vo svojom osobnom voľne. Veď mám právo na prestávku. A aj tak mi za tu polhodinu na viac nikto nezaplatí."

Dáma avšak nebola zvyknutá na to, že jej niekto odporuje. A ja, ako osemnásťročná sopľaňa, som si dovolila zrejme priveľa. Ak som neutekala hneď s vyplazeným jazykom. Strhla sa menšia výmena názorov, kde sa mi ona vyhrážala, že keď sa mi nepáči, budem ťahať u nich celé dní. Od rána. Do večera. Nechcela som byť nezdvorilá, tak som si zobrala veci, a urobila jej po vôli. O hodinu som sa vrátila so slovami, čo mám robiť zajtra. A s nádejou, že to čo sa stalo, je zabudnuté. Mýlila som sa. Jediné, čoho som sa dočkala bolo, že ona si našla už za mňa náhradu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

"Nemusíš zajtra chodiť, mám už novú brigádničku."

"To mi akože dávaš výpoveď?" vypadlo zo mňa s úžasom v hlase.

"Nie, ak chceš, do konca mesiaca ostaň".

Privolila som. Zahodila som všetku svoju hrdosť. Len preto, lebo som tie peniaze potrebovala. Ale...o tri dni ma čakal ďalší zážitok. V kancelárii sa stratilo 2000 korún. A viete na koho to bolo? Na mňa. Lebo som nová. Ale to, že ja som celé dni v meste, a zvyšné hodiny s nimi v kancli...to ich nenapadlo, že asi by som musela byť kúzelník, aby som tie prachy potiahla.

Dala som výpoveď. A ona mi na to s úsmevom povedala "dobre". A znelo to tak krásne šťastne. K tomu dodala, že tú časť svojého dielu dlhu stratených peňazí ani vracať nemusím. Možno som domýšľavá, a možno to bola všetko len fraška, aby mi dokázala, že predsa len je silnejšia ako ja. A aby videla na vlastné oči, ako odchádzam so stiahnutým chvostom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dnes sedím doma. A čakám...na ďaľšiu ranu od života. Byť dospelá je fakt fuška.

Ľubica Kanichová

Ľubica Kanichová

Bloger 
  • Počet článkov:  29
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Vysokoškoláčka,ktorá je ešte stále iba dieťaťom. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu